Len nedávno sme síce spoznali mená víťazov galavečera OKTAGON 51, no už pomaly obraciame našu pozornosť na druhý anglický turnaj, ktorý sa uskutoční 27. januára v Newcastli. Jeho najväčším ťahákom bude súboj Jonasa Mågårda (15-6) proti Jackovi Cartwrightovi (11-1). Medzi šikovnými fightermi to poriadne iskrí a s druhým menovaným sme si preto pre vás pripravili exkluzívny rozhovor.
Jednoznačne najlepšia možnosť
Si jedným z najnovších bojovníkov OKTAGONu. Ako zatiaľ hodnotíš najlepšiu česko-slovenskú organizáciu?
„Veľmi sa mi páči. Každý sa ku mne správa milo. Ľudia, ktorí tu pracujú, sú naozaj úžasní, a to isté platí aj o podujatiach. Vedeniu OKTAGONu nemôžem byť dostatočne vďační. Je skvelé tu zápasiť.“
Zrejme si mal aj iné ponuky. Prečo si sa rozhodol, že podpíšeš práve s OKTAGONom?
„Áno, bol tam nejaký záujem z iných strán, ale keď som videl galavečery v Prahe, v Bratislave či v Nemecku, chcel som byť toho súčasťou. Bojovať vo veľkých halách s fantastickou atmosférou. Mám pár priateľov, ktorí boli súčasťou OKTAGONu, a tí mi to tiež odporučili. Čerešničkou na torte bol moment, keď som zistil, že bude turnaj v Manchestri. Následne som neváhal.“
Návrat mu nemohol vyjsť lepšie
Práve v Manchesteri si absolvoval prvý zápas po viac ako ročnej pauze a proti Juniorovi Assisovi (9-6) si si pripísal dominantné víťazstvo. Bolo to presne podľa tvojich predstáv?
„Ak mám byť úprimný, bola to pomerne jednoznačná bitka. Vedel som, že budem fyzicky silnejší. Išiel som tam, zhodil som ho a predviedol krásnu submisiu. Bol som z toho šťastný a už sa neviem dočkať môjho ďalšieho vystúpenia v Newcastli.“
Ako si spomenul, triumfoval si vďaka úspešnej submisii. Tušil si dopredu, že takýto armlock by na brazílskeho bojovníka mohol fungovať?
„V kariére som ho už niekoľkokrát spravil. Tento typ submisie je podľa mňa veľmi jedinečný a som rád, že ho mám v mojom arzenáli. Cítil som, že by to mohlo vyjsť, tak som ho naviedol, on ‘zožral’ moju návnadu a bol som úspešný.“
Aké pocity tebou lomcovali pri návrate po takom dlhom čase? Bol si nervózny?
„Pred súbojom som vždy nervózny, pretože mám od seba vysoké očakávania a vytváram na seba tlak. Necítim úzkosť kvôli súperovi, ale kvôli mojej schopnosti ukázať, čo sa vo mne skrýva. Bol by som nervózny, keby bojujem každý víkend, no aj keby bojujem raz do roka. Súťažím od deviatich rokov a na každom jednom turnaji som bol aj budem nervózny.“
Nad UFC vôbec nerozmýšľa
Pred podpisom zmluvy s OKTAGONom si sa predstavil v Dana White’s Contender Series, kde si zaznamenal svoju prvé prehru v profi kariére. Spravil by si s odstupom času niečo inak?
„Je množstvo vecí vo všektých oblastiach života, ktoré by som zmenil. Sú to však chyby, ktoré z nás robia tie osoby, akými sme teraz. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Nepredviedol som vtedy najlepší výkon, ale nič by som neurobil inak. Život je taký, aký je. Nikdy by som nebol tu, keby som nespravil chyby v minulosti. Nič by som teda nemenil.
Predsa len si bol veľmi blízko k pôsobeniu v UFC a jedna prehra zničila tvoje ambície. Ako si sa psychicky vyrovnával s touto situáciou?
„Bolo to nesmierne náročné. Po príchode domov som musel na chvíľu vypnúť. Trávil som čas s rodinou a následne sa udiali nejaké veci v mojom osobnom živote, s ktorými som sa musel vysporiadať. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som bol viac ako jeden rok mimo. Našťastie mám okolo seba silnú skupinu ľudí a rodinu, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Snažil som každý deň čo najviac zamestnávať. Postupne som naskočil späť do tréningu a momentálne mám stanovené ciele, na ktoré sa sústredím. V prvom rade chcem 27. januára poraziť Jonasa Mågårda.
Stále máš však len 29 rokov, a tak nie je vylúčené, že ťa v najlepšej MMA organizácii na svete niekedy v budúcnosti uvidíme. Je to tvoj plán alebo by si sa chcel skôr zamerať na Európu?
„Celú kariéru som sníval o UFC. Každý chce vyhrať titul v Cage Warriors (CW) a následne podpísať kontrakt s UFC. Ja som ale v CW obhájil opasok trikrát a stále mi neprišla žiadna ponuka. Z toho dôvodu som nad tým prestal rozmýšľať, obzvlášť keď som sa stal súčasťou OKTAGONu. Myslím len na môj najbližší zápas. Vedenie organizácie robí fantastické turnaje, ktorých súčasťou chcem byť aj ja. Som si istý, že fanúšikovia ma budú rešpektovať a užijú si moje vystúpenia. Momentálne teda nemám záujem o UFC. Koncetrujem sa len sa Mågårda a zisk titulu v OKTAGONe.
Atraktívny súboj v Newcastli a jasný cieľ
Už si teda spomenul, kto bude tvojím najbližším súperom. Čo očakávaš od zápasu proti dánskemu “Žralokovi”?
„Keď sa nad tým zamyslím, nastupujem proti atlétovi. Narazím na silnú, fyzicky dobre pripravenú osobu, ktorá sa snaží zápasiť. Pritom ja som bojovník, ktorý chce byť atletický. On sa tak bude spoliehať na svoju atletickosť a ja na svoje bojové schopnosti. Pozerám sa na to ako na súboj atlét vs. fighter. Knokautujem ho do bezvedomia!
Opäť budeš zápasiť vo svojej rodnej vlasti, takže fanúšikovia v Newcastli budú na tvojej strane. Čo to pre teba znamená?
„Milujem bojovať v Anglicku. Vždy som bol zvyknutý cestovať kvôli zápasom, čiže je to pre mňa špeciálne. Môže sa na mňa prísť pozrieť rodina i priatelia. Rád robím kvalitnú šou a toto je pre mňa extra motivácia. Teším sa na to!
Potenciálna výhra nad Mågårdom môže byť vytúženým krokom k titulovej šanci. Je pre teba zisk opasku organizácie OKTAGON MMA cieľom v roku 2024?
„Áno, byť šampiónom je moja ambícia. Samozrejme, v prvom rade si musím poradiť s Jonasom, ale klamal by som, keby tvrdím, že nemierim na titul. Je to všetko, čo chcem. Som šampión, vždy som ním bol. Mám to v srdci. Získal som opasok v mojej poslednej organizácii a získam ho aj tu. Je to len otázka času.
Prečítajte si tiež