MMA sa na Slovensku v posledných rokoch rozvíja raketovým tempom. Nemáme však na mysli len profesionálnu scénu, no množstvo vychádzajúcich hviezd nájdeme aj medzi amatérmi. Do tejto kategórie patrí nepochybne talentovaný Mário Brezovský (23-11), ktorý sa len pred pár dňami vrátil zo svetového šampionátu. Rodák zo Žiliny má pred sebou sľubnú kariéru, a tak sme sa ho v MaxMMA oslovili na exkluzívny rozhovor.
Vo štvrťfinále proti neskoršiemu víťazovi
Nedávno si sa vrátil z majstrovstiev sveta v amatérskom MMA (IMMAF), ktoré sa uskutočnili v albánskej Tirane. Ako by si zhodnotil tento turnaj?
„Vždy, keď tam idem, má to podľa mňa veľmi vysokú úroveň, či už zo strany celkovej organizácie alebo zápasníkov. Pre amatéra je účasť a prípadne aj umiestnenie na takom podujatí azda najväčší úspech. Rovnako si myslím, že ani tí bojovníci by nemali problém postaviť sa proti profesionálom. Oni nimi v podstate aj sú, len súťažia pod amatérskymi pravidlami. Považujem to za amatérske UFC.“
Po prvom úspešnom zápase si vo štvrťfinále narazil na Ukrajinca Ivana Yuschenka, ktorý si napokon z podujatia odniesol zlato. O náročnosti zápasu preto rozhodne nemožno polemizovať. Ako si vnímal tento duel a súperovu kvalitu?
„Keď som videl tú váhu a koho tam mám, hneď som si povedal, že nechcem Ukrajincov. Našiel som si ich totiž aj na Instagrame a pomyslel som si, že najlepšie keby ich dostanem až vo finále, ale viac-menej mi to bolo jedno. Yuschenka som mal napozeraného a mal impozantné skóre. Bol som však spokojný, že som do súboja išiel dobre nastavený. Bolo mi úplne jedno, čo všetko povyhrával a kto je zač. To som vôbec neriešil a ani v tom zápase som to nejako nepociťoval, skôr som bol viac namotivovaný vyhrať.
Vždy približne v polovici kola čakal na správne načasovanie, aby ma mohol hodiť na zem a ozaj ten timing mal skvelý. Ani neviem ako a zrazu bol podo mnou. Nestíhal som sa nijako brániť. Wrestling mal výborne natrénovaný. Presne na to som sa zameral v príprave, ale keď to niekto robí od detstva, nedá sa to len tak dobehnúť. Nechcem sa vyhovárať, no keď ma hodil, nevedel som sa už postaviť a ani ubrániť. Čo som však mal možnosť vidieť, nikto si s tým nedokázal poradiť.“
Prečítajte si tiež
MAX MMA rebríček: TOP 5 slovenských amatérskych talentov!
Prehra ako extra motivácia
V príprave si tomu obetoval veľmi veľa a mal si medailové ambície. Vnímaš koniec vo štvrťfinále ako sklamanie?
„Určite ma to mrzí. Najmä z toho dôvodu, že pred odchodom do Albánska som na sebe pociťoval mierny tlak, lebo zopár ľudí ma podporilo aj finančne. Nechcel som sklamať ani ich a hlavne ani seba. Bolo to také, že tam pôjdem pokojne aj zomrieť a podám maximálny výkon, aby som potom nemal žiadne výčitky. Myslím si, že som tam nechal naozaj všetko, no predsa len som z toho mierne smutný. Veľa som tomu obetoval a stále sa do toho snažím dávať všetko, čo môžem, nech som pripravený viac ako na sto percent. Chcem byť najlepší a nie je to práve najideálnejší pocit, keď spravím maximum a nevyjde to. Taký je však život bojovníka. Beriem to ako motiváciu.“
Bola tohtoročná konkurencia taká, akú si očakával alebo ťa niečo, resp. niekto prekvapil?
„Keďže som tam bol už niekoľkokrát, vedel som, čo môžem približne očakávať. Prekvapil ma ale Rakúšan Elias Erber, ktorý ovládol kategóriu do 66 kilogramov. Samozrejme, keď som pozeral nejaké zápasy a videl som niektoré výmeny, tak na amatérov to bol poriadny extrém. To sa niekedy nevidí ani medzi profesionálmi. Naozaj sú tam blázni, ktorí o pár rokov budú v UFC.“
Napriek tomu, že hovoríme o sklamaní, byť účastníkom majstrovstiev sveta sa nepodarí každému a rozhodne to je veľký sviatok. Čo si si z toho odniesol?
„Ukázalo mi to, čo musím zlepšiť. Bolo tam veľa vecí, ktoré boli z mojej strany zlé. Keď si to pozerám spätne, viem, čo som mal spraviť inak, ale priamo v tej situácii to nie je také jednoduché. Treba na tom neustále pracovať. Hlavne ja som taký prípad, že jednu činnosť musím opakovať veľakrát, aby mi to následne v zápase vychádzalo.“
Ako dlho bude ešte medzi amatérmi?
Stále však máš len 20 rokov a celú kariéru pred sebou. V čom cítiš, že máš momentálne najväčšie medzery?
„Som komplexný bojovník, no preferujem skôr postoj. Nemám však žiadny problém ísť na zem. Určite je čo zlepšovať, veď som mladý a mám toho ešte veľa pred sebou. V súbojoch som ale vnímal, že musím zapracovať napríklad na práci na pletive či v iných konkrétných pozíciach, ktoré jednoducho treba dookola trénovať.“
V organizácii MAMMAL si získal už tri tituly, no nedávno si sa predstavil aj na turnaji Králi Ulice IV či v RFA 11. Aké sú tvoje ďalšie plány?
„Najbližšie by som mal ísť do Prešova. To mám v decembri a ďalej sa rieši aj duel vo Fabriqu, no to nechcem predbiehať. Plánujem mať minimálne jeden zápas mesačne a beriem v podstate všetko.“
Na Slovensku si medzi amatérmi absolútna špička, neuvažuješ tak už nad prechodom k profesionálom?
„V poslednej dobe dostávam množstvo otázok tohto typu, ale nechávam tomu voľný priebeh a uvidím, čo príde. Momentálne chodím aj na tréningy do Poľského Tešína a tiež som sa trénera pýtal na názor. Povedal mi, že ešte mám čas a viacerí to vnímajú podobne. Pochopiteľne, takisto som sa nad tým zamýšľal, a keď teraz by som zvládol približne 3-4 profi zápasy za rok a môžem potiahnuť kariéru až do 36-ky, tak sa ozaj nemám kam ponáhľať. Chcem absolvovať najviac súbojov, ako sa bude dať. Viem, aké mám medzery a nechám to plynúť. Odhadom možno taký rok alebo dva by som ešte počkal.“
Najväčší sen je jasný
Keďže máš v bojových športoch obrovský potenciál, isto rozmýšľaš aj do budúcnosti. Čo by si chcel v kariére dosiahnuť? Aké máš sny?
„Nedávam si žiadne dlhodobé ciele, ale také, čo sú reálne dosiahnuteľné v blízkej budúcnosti. Tým najväčším je aktuálne jednoznačne zisk zlatej medaily na majstrovstvách sveta v amatérskom MMA a toho sa stále držím. Medzi profíkmi by to bolo na začiatok určite niečo na domácej scéne ako RFA či OKTAGON.
Samozrejme, najväčším snom je UFC, no nechcel by som tam len prežívať. Išiel by som si po opasok. Áno, je to pekná predstava, každý to hovorí, ale ja som tak nastavený. Dávam do toho všetko a je mi jedno, čo si druhí myslia. Základom je však aby som uživil seba a vedel sa postarať o moju rodinu.“
Aktuálne si reprezentantom žilinského Wolf Pride Gymu v Žiline, kde je tvojím hlavným trénerom veterán OKTAGONu Tomáš Meliš. Ako vnímaš jeho osobnosť?
„Je so mnou od samého začiatku, keď som mal 14 rokov. Chodí na každý jeden môj zápas a pomáha mi so všetkým, čo sa dá. Nič zlé na neho nemôžem povedať. Je to taký môj otec bojových športov.“
Na sociálnych sieťach ponúkaš ľudom súkromné tréningy pod tvojím vedením. Čo stálo za touto myšlienkou?
„Zrodila sa počas môjho štúdia na strednej škole, kedy som rozmýšľal, čo ďalej. MMA sa chcem naplno venovať a popri klasickom zamestnaní by to jednoducho nebolo možné. Preto som sa pustil do tejto o blasti a som spokojný.“
Predpokladám, že trénerstvo ťa baví rovnako ako zápasenie. Máš aj v tejto oblasti vytýčené nejaké ciele?
„V prvom rade chcem, aby boli spokojni moji klienti a ja aby som bol spokojný s odvedenou robotou. Nemám však nič konkrétne, hlavne nech ma to ako-tak dokáže uživiť, keďže je to môj primárny príjem. O pár rokov, keď budem starší, rozhodne by som chcel mladým ľuďom posúvať moje skúsenosti a vedomosti.“
