OKTAGON FLASHBACK FRIDAY #6: Keď Martínek rozbil súpera a získal historicky prvý titul…

Zdroj: OKTAGON MMA

Takmer sedem rokov ubehlo od usporiadania prvého turnaja OKTAGON MMA. Expresne napredujúca československá organizácia spravila za toto obdobie enormný pokrok a dnes patrí zaslúžene k výstavným skriniam európskych líg zmiešaných bojových umení. Dokážete si však ešte spomenúť na jej úplne začiatky? Uľahčí vám to nová pravidelná rubrika z dielne MAX MMA s názvom OKTAGON FLASHBACK FRIDAY.

Z každého podujatia vyberáme konkrétnu konfrontáciu, ktorú si dôkladne pripomenieme a zanalyzujeme po všetkých stránkach. Na vychýrených odborníkov sa ale hrať neplánujeme, preto o odborné vyjadrenia súvisiace s výkonmi jednotlivcov vždy požiadame tých povolanejších. Každý piatok klikaj na web MAX MMA a poď si s nami postupne prejsť pozoruhodnú cestu giganta domácej scény. Práve čítaš časť s poradovým číslo šesť. Ak si teda zmeškal predchádzajúcu, klikaj SEM.

OKTAGON: Štvanice, Praha

Na konci júla 2018 zavítalo pod pražské holé nebo siedme podujatie z produkcie OKTAGON MMA. Na ikonickej Štvanici však už šlo o druhý turnaj tunajšej organizácie. Fanúšikovia zmiešaných bojových umení si v krásnom prostredí mohli užiť galavečer desiatich zápasov. Vyvrcholením bol duel mien Michal Martínek a Daniel Dittrich. Takmer na deň presne sa obaja stretli na totožnom mieste aj v roku 2017, keď ešte boli súčasťou takzvaných prelims. Z víťazstva sa vtedy tešil prvý menovaný. Ďalšie leto už to ale boli bojovníci zastupujúci elitu ťažkej váhy a rozdali si to o opasok historicky prvého šampióna česko-slovenskej scény.

Za čerešničkou programu sme sa obhliadli spoločne s premiérovým držiteľom titulu, ktorým sa stal teraz už známy “Blackbeard“. Ako sám priznal, nie je typom, ktorý by sledoval predchádzajúce zápasy. Turnaj strávil v kruhu trénerov a v šatni, kde sa nie v úplne top zdravotnom stave rozcvičoval. Práve touto spomienkou začal svoje rozprávanie:

„Pamätám si, že do zápasu sa mi nenastupovalo dobre. Bol som totiž na antibiotikách so zápalom hltanu. Na duel som čakal viac, ako sa predpokladalo, takže som sa zahrieval o 40 minút dlhšie, než ako som zvyknutý. Rozcvičoval som sa dokonca tak dlho, že som cítil, ako mi už horia lýtka. Z prípravy na výkon sa pomaly stávalo upadanie, mal som pocit, že už je to príliš.“

V spomínaní pokračoval s humorom a slovami o svojom kamarátovi a parťákovi, ktorý mu jeho čakanie vôbec neskrátil. „Predo mnou šiel na svoj súboj Miloš Petrášek, ktorý mi veľmi nepomohol (smiech). Obaja sme čakali, že naše zápasy ukončíme rýchlejšie. Vraveli sme si, že to chceme rozhodnúť v prvých kolách, no aj on sa poriadne vytrápil. O to bolo moje čakanie dlhšie. Nejaké minúty naviac, komerčné prestávky a už sa to nazbieralo. Mal som s tým počítať, to som si však uvedomil až potom,“ vravel Martínek.

SKÓRE BOJOVNÍKOV PRED ZÁPASOM: Michal Martínek (6-0) – Daniel Dittrich (4-2)

MARTÍNEK VERZUS DITTRICH

Na vzájomný boj sa z pohľadu štatistík lepšie nastupovalo nezdolanému borcovi, ktorý navyše už vedel, ako chutí triumf nad svojím oponentom. Aké však boli jeho pocity pred veľkou výzvou? „Môj prvý titulový zápas, ťahák večera, človek nevie, čo má očakávať. Bola to krásna skúsenosť v tom, že som spoznal, aké to je zápasiť neskoro večer. Čím neskôr je bojovník na karte, tým väčšiu má prestíž. Takisto to bolo aj zoznámenie sa s historicky prvým titulovým bojom Oktagonu. Skvelá skúsenosť, celé som si to užil. Vnímal som to ako zlomový moment toho, že som v športe dokázal niečo neopísateľné a veľké.“

Úvod dôležitej bitky sa niesol v réžii Martínka. Zmiešané bojové umenia sú však o sústredení a neustálej prítomnosti v okamihu viac ako ktorýkoľvek iný šport. Každá myšlienka môže priniesť ukončenie duelu. Presvedčil sa o tom aj Michal.

„V zápase som si prešiel krízou. Bol som totiž nahecovaný, že všetko prebieha podľa môjho plánu. Spomínam si, že v prvom kole som bol v takmer víťaznej pozícii a vravel som si, že už to je moje. Zrazu ale vyliezol z môjho mountu, začal ma škrtiť a skoro ma aj ukončil. Z toho som sa rýchlo potreboval dostať. Hlavou mi vtedy šlo, že keď idem o titul, tak tu nemôžem predsa zaspať. Nejak som sa z toho vymanil a v treťom kole som ho rozbil údermi, čím som ho vlastne uspal.“

Výhru nad rivalom ani s odstupom času nevníma ako bezproblémovú, skôr naopak. Proti vtedajšiemu šampiónovi stálo veľa nových faktorov. „Podarilo sa to, ale vôbec to nebolo jednoduché. Či už z hľadiska toho, čo všetko zahŕňa titulový zápas, aké to je ísť 5×5 minút, alebo ísť do toho nie úplne zdravý. Nechcel som to rušiť, no pamätám si, že 14 dní po tom som ledva chytal dych a mal som horúčky. Pľúca z tej choroby dostali poriadne zabrať,“ priznal sa rodák z Prahy.

AKO SÚ NA TOM DNES?

Posledné profi vystúpenie Dittricha, ktorý má skúsenosti aj s Gladiator Championship Fighting, sa datuje k 30. decembru 2021. Martínek je naďalej aktívnym zápasníkom a tunajšou i európskou špičkou. Od štartu v OKTAGONe vyskúšal UFC Contender Series či organizáciu ACA. Aktuálne je už bojovníkom pod hlavičkou známeho KSW. Ako by zhodnotil svoju kariérnu cestu?

„Precestoval som s MMA skutočne prestížny svet – Las Vegas, Poľsko, Rusko, Česko i Slovensko. Spoznal som rozdiely v rôznych organizáciách a tamojších bojových komunitách. Prešiel som si veľkou školou, ktorá mi dala značný rozhľad. Bolo pekné vidieť, že v každej zemi sú rôzne faktory, na ktoré sa zameriavajú dané ligy i fanúšikovia,“ vysvetlil v krátkosti a dodal:

„Čo sa týka prestíže a trofejí, tak najviac pre mňa bola obhajoba titulu v zápase s Peštom. Žil som si vtedy krásnu éru, mimo Contender Series som mal skóre 7:0 a šesť ukončení pred limitom. V Oktagone som bol aj šéftrénerom vo vtedajšej Výzve, bola to nádherná etapa a cesta, na ktorú som hrdý. Následne som mohol ostať zápasiť doma, za čo by som sa vôbec nehanbil, ale mal som vnútornú potrebu spoznať svetové MMA ťažkej váhy.“

Po víťaznom zápase so spomínaným Peštom v novembri 2019 mal možnosť dostať sa do UFC pod základnou zmluvou. Manažment mu ale odporučil, aby šiel do pyramídy PFL o milión dolárov. Všetko ale zrušil covid. Vraveli mu, nech rok počká, Sám ale priznal, že bol v aktívnom veku a potreboval zápasiť. Vybral si teda ACA, kde si siahol na top borcov – James, Pakutinskas a Smoldarev. Teraz už farby českého MMA háji vo vyššie uvedenej poľskej organizácii.

Zdroj: MaxMMA.sk, autor