V roku 1995 sa stal svetovým šampiónom organizácie IBO v super bantamovej váhe a rodnú vlasť reprezentoval na olympijských hrách v Soule. To je iba časť úspechov, ku ktorým počas svojej profesionálnej kariéry dokráčal John Lowey (28-5). Odkedy však boxerské rukavice zavesil na klinec, akoby sa po ňom zľahla zem.
Bývalý majster sveta sa po konci športovej dráhy vrátil domov. V rodnom meste blízko Belfastu trávi drvivú väčšinu času za volantom. „Jazdím pre súkromnú taxislužbu svojím vlastným autom. Klientela, ktorú stretávate počas dňa, sa líši od tej nočnej. Mojimi rannými zákazníkmi sú dôchodcovia a ľudia, ktorí idú do práce alebo školy,“ hovoril o svojom zamestnaní v rozhovore pre The Sun.
Hoci dosiahol nemalé úspechy, za veľkú hviezdu sa nikdy nepovažoval. „Pokiaľ ste sa vtedy venovali boxu, poznali ste ma. Mimo tohto športu nikto nevedel, kto som. Nikdy som nevyhľadával publicitu,“ skromne vraví muž, ktorý sa v minulosti musel popasovať s viacerými nepríjemnosťami. Po neúspešnom vyšetrení mozgu sa na tri roky z bojovej mapy vytratil. V reštarte mu neskôr pomohol jeho slávny svokor Muhammad Ali.
Profesionálnu kariéru ukončil John Lowey v roku 2001 s úctyhodným skóre 28-5. Aktuálne dianie na scéne ho príliš netrápi. „Box nesledujem. Nesledoval som ho ani v dobe, kedy som boxoval, nebol som fanúšikom. Venoval som sa sám sebe a bol príliš zaneprázdnený tréningom,“ hovorí dnes už 57-ročný rodák zo Severného Írska.
„Box bol kapitolou v mojej knihe. Teraz som na inej stránke, posunul som sa ďalej. Nechýba mi to. Užíval som si to, kým som sa tomu venoval. Bola to súčasť môjho života, teraz už nie je. Peniaze nie sú mojím cieľom. Som tu preto, aby som robil ľuďom radosť, bol šťastný a zdravý,“ zakončil so značnou dávkou skromnosti.
