Róbert Koky sa už nadchádzajúci víkend predstaví v hlavnom zápase trnavského turnaja FABRIQ 3. Pri premiére pod pravidlami MMA si zmeria sily s „Babom Jagom“ (9-11). Vzájomná konfrontácia dvoch tvrdých mužov je predzvesťou atraktívnej prestrelky v postoji. Prvý menovaný sa pred sobotným podujatím podelil o svoju životnú cestu plnú nástrah. Pútavý príbeh by si pod svoje krídla vzal nejeden filmový režisér.
Róbert Koky neprežil jednoduché detstvo. Za mreže sa dostal ešte pred dovŕšením plnoletosti. „Už ako 16-ročný som bol vo výkone trestu. Dostal som sedem rokov, odsedel som si štyri a pustili ma na slobodu, no spravil som ďalšie problémy. Pre peniaze som veľa riskoval,“ vrátil sa myšlienkami k náročnej minulosti.
Keďže sa potreboval finančne zabezpečiť, bol ochotný pristúpiť k rôznym bláznivým spôsobom, ako ich získať. „Spoznal som jedného frajera, ktorý mal známosti a opýtali sa ma, či by som bol ochotný za niekoľko tisíc euro riskovať,“ otvorene sa rozrozprával muž, ktorý má za sebou tri zápasy v boxe bez rukavíc: „Zoznámil som sa s ľuďmi a šiel do Španielska, neskôr na týždeň do Brazílie. Tam som bol tri mesiace vo favele (slum pozn. red.), kde stojí 80 % kokaín tri eurá. Keď sa to dostane do Európy, je to neskutočný biznis, keďže tu to ide od päťdesiat euro vyššie.“
Spiatočná cesta sa nezaobišla bez množstva povinných prehliadok. Práve jedna z nich sa mu stala osudnou. „Preniesol som tri kilá. Kokaín som mal nabalený v nádobách od šampónov. Cez prvú kontrolu som prešiel, avšak keď som šiel cez portugalský röntgen, tam to píplo. Prakticky som už nemusel ani nič povedať a šiel som sedieť,“ popisuje momenty, ktoré mu navždy zmenili život.
Rázom sa ocitol v neznámom prostredí bez toho, aby ovládal reč a kohokoľvek poznal. „Keď príde cudzinec, všetci sú najskôr v šoku a pozerajú sa. Angličtinu som ovládal na úrovni 6-ročného dieťaťa. Postupne som sa však naučil aj po portugalsky. Nebonzoval som, nevytváral žiadne problémy, nemal rasové predsudky, takže som tam bol v pokoji,“ hovorí Róbert Koky o pobyte vo väzení.
Cez hrozivé obdobie sa postupom času dokázal preniesť a odštartovať odznovu. Dariť sa mu začalo nielen po osobnej, ale aj športovej stránke. Výrazne k tomu prispela práve temná kapitola: „Akoby ma posledný mesiac požehnal Boh – zápas, dcéra, dobrý život. Pokiaľ sa dostaneš do prostredia v inom štáte, kde sú ľudia, s ktorými ani nedokážeš komunikovať a si 23 hodín denne zatvorený medzi štyrmi stenami, premyslíš si svoju životnú situáciu. Bolo to náročné, ale všetko sa dá prekonať.“
