Keď navliekla zápasová rukavice, nemohla uveriť vlastným očiam. Obdobie plné komplikácií a zdravotných problémov bolo definitívne minulosťou. Opäť nastal čas ukázať nesporný potenciál. Lenka Škundová sa turnajom PML 9 na domácej pôde v Trenčíne po vyše roku vrátila k tomu, čo miluje. Vpred ju hnala do posledného miesta zaplnená aréna, ktorej sa odvďačila dominantným víťazstvom na body nad Klárou Mariou Čácha.
Lenka, gratulujeme k víťaznému zápasu! Aké prevládajú pocity s krátkym odstupom času?
Naozaj som si užívala už celý proces prípravy a všetko okolo. Zápasenie doma je iné, má to špecifickú atmosféru. Mala som extrémny kotol báb zo ženských tréningov. Spravili brutálny plagát a škriekali tak, že sa ľudia sťažovali. Keď som ich tam uvidela, chcelo sa mi plakať.
Samotný zápas prebiehal podľa predstáv?
Telo trochu odišlo, nevládala som. Samozrejme, po tom náročnom roku od seba nemôžem očakávať životnú formu. V prvom kole som však videla, že súperka už má toho dosť. Mám skôr clinchiarský štýl, to je moja komfortná zóna, ale tréner chcel, aby som ukázala aj iné veci. Bolo vidieť, že oponentke to nechutí a dokonca sa mi ju takmer podarilo dostať do počítania. Myslela som si, že do konca života budem vyhrávať na body, no objavila som v sebe KO úder, aj ja na to mám potenciál.
Najväčším problémom teda bola kondícia?
Po druhom kole som bola totálne vyfľusnutá. Chvíľkami mi hlavou prebehlo, aby tam hodili uterák, nechcela som pokračovať. Rýchlo som však tieto myšlienky zahnala a dobojovala to do úspešného konca.
Teba posledné mesiace sprevádzali problémy všetkého druhu. Nepociťovala si aj preto nejakú nervozitu?
Asi prvýkrát v živote som bola nervózna. Zmocnilo sa ma to ešte doma. Keď som bola sama, hlava ma zaviedla na zaujímavé miesta. Predsa len, návrat po roku, navyše doma, čo keď dostanem strašnú bitku? To proste na domácej pôde, pred ľuďmi, ktorých dôverne poznáš, zažiť nechceš.Celkom som si verila. Určite by mi vadilo, ak by som prehrala, no pre mňa už len to, že som sa dokázala pripraviť a dostať sa až tam, bolo malým víťazstvom. Dominantný triumf je už iba čerešničkou na torte. Potešili ma aj dobré ohlasy zo strany ľudí.
Si súčasťou organizačného tímu PML a je o tebe známe, že pokrývaš sociálne siete. Momenty po dueli preto museli byť turbulentné…
Pred zápasom som po celý čas riešila ja. Telefón som kolegyni odovzdávala o 17:30. Mala to na starosti počas prvých troch duelov a aj kúsok zo štvrtého. Po výhre som sa utekala zvítať sa s rodičmi, kamarátmi a rovno sa rýchlo prezliecť. K tomu všetkému som krívala, keďže mám rozkopanú nohu z blokov. Holeň ma poriadne bolí.
Máme sa pýtať na oslavy?
Bolo to divoké. Na after párty som pomaličky vypila štyri ženské drinky a bolo mi naozaj zle. Na žalúdok po diéte to nebol úplne najlepší nápad. Spala som asi len tri hodiny a aj teraz sa stále necítim úplne najlepšie. Postretávali sme však ďalších bojovníkov, boli to milé a príjemné stretnutia.
Ako bolo oznámené, do konca kalendárneho roka zorganizuje PML ešte tri turnaje. Uvidíme ťa na jednom z nich?
Bola by som rada. Nemyslím si, že to bude v máji, pretože tam sú plánom majstrovstvá sveta. Cez leto by som sa rada presunula do Thajska, tam pravidelne trénovala a zápasila. Koncom roka sa následne veľmi rada predstavím na ďalšom z tunajších podujatí. Má to pre mňa svoje čaro. Turnaje PML sú pre mňa späté s väčším stresom a zjavne mám potrebu vyhľadávať takéto extrémy.
Do Thajska ti čoskoro utečú aj tréneri Tomáš Tadlánek a Monika Chochlíková…
Chcela by som ujsť s nimi. Už sme sa o tom čiastočne rozprávali. Rada by som bola ich piatym kolesom. Dlho som stála a v Thajsku sa zápasí pravidelne. U nás počas leta veľa turnajov nie je.
Viac čerstvých informácií zo sveta bojových športov nájdete na webe MaxMMA!