Osud si pre ňu pripravil skúšku, akú vôbec nečakala. Uplynulý rok mal potenciál byť pre Lenku Škundovú prelomovým. Jedna z vychádzajúcich ženských hviezd slovenského thajského boxu plánovala naplno využiť svoj potenciál a kariérne sa posunúť o stupienok vyššie. Hoci nastolené ambície si veľmi želala splniť, nemala ako. Zlý zdravotný stav jej cestu poriadne skomplikoval po fyzickej i mentálnej stránke.
Dvojnásobná držiteľka bronzových medailí z prestížneho svetového šampionátu IFMA je späť. Na uplynulé mesiace chce čo najrýchlejšie zabudnúť a rozumnou cestou dohnať zameškané. Medzi lanami ju znovu uvidíme už 31. marca. Vo švédskom Štokholme si na turnaji organizácie Muay Thai For Life zmeria sily s domácou perspektívnou bojovníčkou Emiliou Koivisto. My v redakcii budeme Lenke silno držať palce. A to nielen preto, že je súčasťou MaxMMA!
Lenka, viac ako rok si bola bez akéhokoľvek zápasu. Aké náročné obdobie to pre teba bolo?
Veľmi! Všetko začalo ešte pred januárovým turnajom PML 6. Koncom roka 2022 sa mi zrušil zápas, pretože som ochorela. Asi dva týždne ma trápili teploty, nezmohla som sa na nič. Dostala som antibiotiká, no vyhádzala som sa z nich. Až spätne som zistila, že som podľa všetkého prekonala mononukleózu. Vtedy som o tom ale nevedela, takže sa mi to poriadne nepreliečilo. Pritom ide o chorobu, s ktorou bežne končí pacient na lôžku v nemocnici.
Zdravotné patálie po tomto momente pretrvávali už dlhodobo?
Keď už som sa ako-tak dala dokopy, opäť som začala s príchodom nového roka trénovať a pripravovať sa na spomínaný turnaj PML. Zápas som zvládla a neskrývala som veľké plány ako napríklad majstrovstvá Európy, sveta či Slovenska. Asi mesiac po výhre to ale prišlo opäť. Dostala som COVID, dosť silný priebeh. Odvtedy sa mi pravidelne vracali choroby, neustále mi niečo bolo a nemohla som dlhší čas konzistentne trénovať. Bolo to naozaj veľmi vyčerpávajúce.
Zrejme nielen po fyzickej stránke…
Určite, aj mentálne. Mala som kúpenú letenku do Thajska, zaplatený turnaj. Tesne pred odletom som ale ochorela, takže som musela všetko posúvať, aby som tam mohla ísť pri najhoršom aspoň trénovať a pripravovať sa na ďalšiu časť roka. Ani to nevyšlo. Aj v Ázii sa ma zmocnila choroba. Z troch týždňov, ktoré som si platila z vlastného vrecka, som zhruba jeden celý preležala na izbe.
Nebol už toto signál, že je čas riešiť zdravotný stav o čosi výraznejšie?
Tréner Tomáš Tadlánek ma dokopal, aby som šla na krvné testy. Výsledky ukázali, že naozaj som prekonala mononukleózu. Nedá sa však odhaliť kedy, čo je už horšie. Po čase som sa objednala na súkromnú alergiológiu. Žiaľ, nemala som na výber, keďže slovenské zdravotníctvo funguje otrasne. Väčšina špecialistov mi ponúkala najskorší termín o tri mesiace. A to som ešte mohla byť šťastná. Doktor mi potvrdil, že mononukleózu som prekonala v tom decembri. Takže plejáda všetkých zdravotných problémov začala týmto momentom.
Keď sa už konečne zistila príčina, boli komplikácie zažehnané?
Kiežby. Aby toho nebolo málo, zistil mi tiež alergiu na psa. Všetci vedia, že je to môj úplne najlepší kamarát. Zrejme nebude môcť byť so mnou, čiže ostane u rodičov. Pred koncom roka sa k zdraviu pridali tiež osobné problémy. Bývala som sama a popri všetkom spomínanom mi to liezlo na mozog. Iba som ležala v posteli, ani som sa poriadne nedokázala postaviť, upratať si alebo uvariť jedlo. Naozaj som mala hrozné stavy. Odsťahovala som sa teda späť k rodičom. Nie preto, že by som sa o seba vo všeobecnosti nezvládala postarať, no psychicky mi nebolo príliš dobre. Zobralo mi to veľa chuti do života. Keď už som dostala nádej, že všetko bude dobré, znovu sa všetko vrátilo a takto sa to točilo dookola.
Našťastie sa náročné obdobie podarilo prekonať a nastal čas vrátiť sa…
Áno, ale aby som bola úprimná, už sa ma zmocňovali pocity, že sa na to všetko vykašlem a so športom jednoducho skončím. Neprišlo k tomu a asi by sa to ani nikdy nestalo. Vo Victory Gym máme fantastický kolektív, kvôli ktorému by som to nespravila. Proste to už mám istým spôsobom zavŕtané v sebe. Aj keby mi teraz povedali, že už nikdy nemôžem zápasiť, venovala by som sa tomu minimálne rekreačne. Už nikdy ale nechcem zažiť podobný rok, stačilo. Väčšina bojovníkov sa v tomto veku dostáva na vrchol, je produktívna a chce sa ukázať. Ja som po tom túžila tiež, ale skrátka som nemohla. Je to hrozné, strašné, nechutné!
Prejdime k príjemnejším témam. Si späť v tréningovom tempe a čoskoro ťa čaká zápas. Ako chutí návrat do toho známeho zabehnutého kolotoča?
Cítim sa, akoby som šla do prvého zápasu. Nikdy som nemávala stres. Stále tam bol ten zdravý adrenalín, ale skôr som sa tešila. Teraz sa však musím verejne priznať, že mám mierny stres. Ani sa nebojím toho duelu či súperky, skôr neviem, čo mám od samej seba čakať. Na druhú stranu sa veľmi teším.
A čo forma?
Počas minulého roka som akúsi vrcholnú formu nemala ani raz. Avšak stále, keď som na tom bola dobre, som sa snažila natrénovať čo najviac. Určite bude náročné nabrať späť kondíciu a všetko s tým spojené, keďže sa u mňa zdravotné problémy prejavovali respiračnými ochoreniami ako kašeľ či dýchavičnosť. Telo ale znesie naozaj veľa, podstatne dôležitejšie bude nastaviť si hlavu.
Ak všetko pôjde podľa plánov, dobehne tento rok Lenka Škundová zameškané?
Áno, určite! Veľmi chcem nejaký zápas aj doma v Trenčíne. Rada by som sa dostala na európsky alebo svetový šampionát a doniesla si nejakú medailu. Ale buďme realisti. Pred rokom som po výhre na PML rovnako odhaľovala veľkolepé ambície a všetci vieme, ako to dopadlo. Každopádne túžim zápasiť čo najviac a nesústrediť sa vyslovene na výsledok, ale skôr samotnú cestu. Nech sa dostanem do tempa. Som pripravená brať všetko tak, ako to príde.
Nedávno bol oznámený tvoj marcový zápas na Muay Thai For Life vo švédskom Štokholme. Kde bude prebiehať príprava?
Už mám zarezervovanú letenku do Thajska. Moniku Chochlíkovú tam čaká titulový zápas o opasok Rajadamnern Stadium. Väčšia skupina z tímu ju ideme podporiť. Toto by som chcela poňať ako taký kemp. Hoci u nás sa niečo podobné príliš nepraktikuje. Vo Victory Gym máme najlepšie podmienky, skvelých koučov a tréningových partnerov, ktorí dosiahli pre Slovenské nevídané úspechy. Nemám dôvod cestovať niekam inam.
Ako sa vlastne zrodila spolupráca s novou organizáciou, na ktorej pôde budeš pôsobiť?
Registrovala som ich už dávnejšie. Predstavil sa tam napríklad vlani Lukáš Mandinec. Švédi majú skvelú reprezentáciu v thajskom boxe. Z prestížnych medzinárodných turnajov nosia medaile. Ponuka od organizácie mi prišla prvýkrát už v minulosti, no vtedy som nebola v stave zápasiť.
Tvojou súperkou bude domáca Emilia Koivisto. Čo o nej vieš?
Má napríklad medailu z vlaňajšieho IFMA turnaju a je fínskou šampiónkou z roku 2022. Predstavuje sa na podujatiach, kam sa nekvalitní bojovníci nedostanú. Očakávam vyrovnané meranie síl.
Prejdime okrajovo aj k iným témam. Obrovským fenoménom doby vo svete bojových športov sa u žien stávajú platformy ako napríklad OnlyFans. Z toho pramení akási všeobecná sexualizácia a škatuľkovanie zápasníčok. Vnímaš to?
Ja uvažujem jedine nad uverejňovaním vlogov z môjho súkromného života. To by ľudí mohlo naozaj zaujímať, pretože to, čo sa mne deje… (smiech) Ale vnímam to a rozhodne sa mi to nepáči. Žiaľ, veľa zápasníčok, aj z domácej scény, sa predáva skôr cez svoje telo než športové výkony. Veľmi veľký priestor dostávajú bojovníčky, ktoré viac ako tým, čo predvedú v klietke alebo ringu, upútajú svojimi polonahými fotkami. Pritom je tu naozaj dosť nadaných žien, ktoré majú športovú kvalitu, no nedostávajú toľko príležitostí. Nech si každý robí, čo chce, ale tieto veci by sa nemali miešať s bojovými športmi. Celkovo ma hnevá stigma, ktorá prevláda pri ženských zápasoch a už len z princípu ich zaobaľuje ako nudné. Podľa mňa takáto prezentácia veľmi zhadzuje našu snahu.
Viac čerstvých informácií zo sveta bojových športov nájdete na webe MaxMMA!
