Po opätovných zdravotných problémoch čaká Miroslava Broža (16-3-1) už v sobotu návrat do klietky. Naposledy sa ukázal na májovom turnaji v Prahe proti Róbertovi Pukačovi (16-12-1), no teraz sa predstaví na „neutrálnej“ pôde . „Inkvizitor“ vyzve cez víkend na podujatí OKTAGON 53 v nemeckom Oberhausene novú akvizíciu organizácie z Veľkej Británie Toma Crosbyho (8-3). Akú prípravu má za sebou, čo hovorí na súpera alebo ako vidí svoju budúcnosť v MMA – to všetko a ešte viac nájdete v exkluzívnom rozhovore pre MAXMMA.sk.
Ako prebiehala príprava na súboj v Oberhausene? Zamerali ste sa výhradne na súpera alebo to všeobecnejšie ladené?
Tá príprava bola, tak ako i predošlé, náročná, pretože do toho mám i prácu s deťmi. Nevyhli sa mi ani zranenia a do toho všetkého som starý a rozbitý. Bolo to ťažké, ale som tu. Zápas od zápasu je to pre mňa zložitejšie. Dôležité je ale to, že to, čo som mal urobiť, som v príprave urobil.
Ako hodnotíte svojho súpera Toma Crosbyho? Nasledovali ste si jeho zápasy, prípadne aká cesta by podľa vás v zápase mohla viesť k víťazstvu?
Ja som v tomto trocha iný. Samozrejme, viem o jeho kvalitách. Nejaké videá s tým, čo často v zápasoch robí, mi tréneri ukazovali. Je to hnedý opasok v brazílskom jiu-jitsu. Ja však primárne nechcem riešiť, čo robí on, ale chcem ho tlakom a agresivitou donútiť robiť chyby. Druhá vec je, že keď padne v mojich zápasoch prvá rana, aj tak na nič nejako dlho nečakám a idem si svoje.
Ja tu už nie som na to, aby som nejako taktizoval. Robil som to skôr, no stálo to za h*vno. Odvtedy je to lepšie, baví ma to rovnako, ako aj ľudí, buď to vyjde alebo nie.
Nohami je na zemi, súperov si nevyberá
Po zranení zvyknú mať väčšinou bojovníci súboj na rozbeh proti menej skúseným súperom, ale vo vašom prípade ide o dosť kvalitného bojovníka. Ako prebiehali jednania s OKTAGONom a prečo ste kývli na Crosbyho rovno po zranení?
Je to tak, no ja som po zranení skoro stále. Musím sa tomu prispôsobiť a samozrejme, že je Crosby šikovný, ale aspoň je taký starý a vysoký ako ja. A povedzme si úprimne, že to nie je žiadny Bojan Veličković, ja som nohami na zemi. Takže môj súper je kvalitný, ale rovnako tak i hrateľný.
Po tých všetkých zraneniach je pre mňa dosť ťažké sa stále vracať späť. Vždy začnem prípravu, dostanem sa do super formy a následne sa hneď zraním. Musím preto zvoľniť, a potom zase pridať. Stále sa iba vraciam a už mám toho dosť. Moje telo mi hovorí, že je toho veľa. Športujem 25 rokov a z toho polovicu mávam dvojfázové tréningy, čo si teraz vyberá svoju daň.
Momentálne máte šesť výhier v rade s tým, že aj v remízovom dueli s Adamom Niedźwedźom (8-4) ste boli blízko výhry. Aké sú ďalšie plány, prípadne aký zápas či súper by vás v OKTAGONe vo vašej súčasnej pozícii zaujímal najviac?
Jasné, mohol som mať sedem výhier, ale napríklad súboj s Christianom Jungwirthom bol veľmi tesný. Mohlo to ísť na jednu či druhú stranu. Tam ani nešlo o výsledok, ale o to, že som to chcel, aby ten duel prebehol presne tak, ako to bolo. Z toho som bol rád. No a napríklad s Robom Pukačom to bolo tiež tak. Bolo to náročné, bol som na antibiotikách, dve kolá boli dobré, no a to tretie ma odkontroloval. Chcem tým iba povedať, že áno, mám nejakú šnúru výhier, ale tiež nemusela byť.
Jasné plány v závere MMA kariéry
V júli oslávite 36 rokov, máte za sebou viaceré vážne zranenia a ste vo veku, kedy bojovníci väčšinou v MMA sú na vrchole. Aké máte plány na ďalšie roky, povedzme dokedy by ste chceli zápasiť a čo by ste ešte chceli stihnúť, aby ste si po konci kariéry boli s ňou spokojný?
Je to tak, o chvíľu oslávim už tridsaťšesť rokov. Teraz cítim, že som na tom vrchole. Lepšie to už asi nebude a rozhodne nemôžem trénovať tak tvrdo, ako som to robil niekedy. Stojím teda pred otázkou, ako dlho to ešte takto vydržím, lebo ja určite nechcem trénovať iba tak trochu, buď všetko alebo nič. Ide o pre mňa dosť náročnú otázku, myslím ale, že mám v sebe tak tri, štyri veľké, fakt dobré súboje. Možno to ale bude iba jeden alebo dva, s mojím zdravím sa to ťažko predpovedá.
Chcem sa tiež venovať rodine, hokeju, mám tam deti, ktoré trénujem. Musím skutočne povedať, že som spokojný s tým, čo som dokázal. Tie výhry mi už nikto nezoberie. Teraz si chcem dať ešte pár dobrých zápasov a určite si to nechcem pokaziť. Nechcem tu iba tak prežívať, sú tu mladí a draví chlapci, čo môžu dvakrát denne trénovať, tak je to iné. Ja vstávam o piatej ráno a vraciam sa domov o jedenástej večer. Potom to končí tak, že moje telo neregeneruje dostatočne. Ja by som zápasil stále, ale tu to už nie je o tom, čo človek chce, ale čo mu telo dovolí, a to uvidím.
V januári ste v GnP podcaste zmienili, že nie je otázka, či odveta s Robom Pukačom bude, ale kedy to bude. On momentálne vyzval Jungwirtha s ktorým ste mali zápas. Ste ochotný si na ten zápas teda v tomto prípade aj počkať alebo je to u vás tak, že pokiaľ to príde, dobre, no nebudete na to tlačiť?
Samozrejme, hovoril som to, ale musíme to nejako dať rýchlo dohromady, lebo si nie som istý, ako ešte po zdravotnej stránke vydržím. Mne teraz po zranení ponúkali v OKTAGONe Toma Crosbyho, ktorý je pre nich zaujímavý, je tam známy, takže som neváhal. Nechcel som si ešte vyberať, koho ja chcem alebo nie. Ja som vravel, že s Robom to nie je otázka, či to bude, ale kedy to bude. Ja by som to tiež chcel ukončiť odvetou.
Teraz ma ale zaujíma Tom, o ostatných súperoch sa môžeme baviť po zápase. Mám tiež jeden snový duel, ktorý by som si chcel splniť, uvidíme.
Ďalšia otázka v nadväznosti na to, mali ste súboj s Robom aj s Christianom, ako sa na nich pozeráte a ako by ste videli ich odvetný súboj, ktorý by sa mohol odohrať v Stuttgarte?
Áno, mal som duel s oboma. Pre mňa bol ale náročnejší stret s Jungwirthom, no ťažko sa mi to porovnáva, lebo s Christianom som bol v plnej forme a s Robom som nebol stopercentne zdravý. Robo ma napríklad v treťom kole hodil a odkontroloval, čo sa mi vôbec nestáva.
Z toho čo som videl, tak štatisticky má Robo po Karlosovi Vémolovi druhú najlepšiu kontrolu na zemi v OKTAGONE, takže si myslím, že v postoji by to mala byť skôr doména Jungwirtha, na zemi by som vsadil ale na Roba. Avšak tým, že to bude na päť kôl, dostáva to zase iný rozmer.
Vy ste známy tým, že veľa času podriaďujete tréningu MMA a trénovaniu v hokeji. Máte už plány po konci kariéry? Je šanca, že budete trénerom aj v MMA, alebo sa vrhnete iba na hokej?
To je tiež dobrá otázka. Moja veľká priorita je hokej, mám tam dvadsať detí, o ktoré sa starám a vždy, keď mám zápas, tak na štrnásť dní prídu o trénera. Je to ťažké. Chcem ich sledovať na zápasoch, pomáhať im, do toho si chcem založiť rodinu. Tým, že keď mám zápas, neviem to oddeliť od bežného života, idem do toho naplno, a potom ostatní ľudia okolo mňa trpia. Samozrejme, ak skončím, v MMA budem stále trochu trénovať, ale prevažne sa budem venovať z pracovnej stránky trénovaniu hokeja.
Človek mieni, pán Boh mení. Ja som mal väčšie plány než tri, štyri veľké zápasy, ale úplne to nie je na mne. Po zápase s Robom, po ktorom som mal ďalšie zranenia, som to celé musel prehodnotiť. Ja som si však svoje sny splnil, či už ide o hokej alebo o MMA.
Viac čerstvých informácií zo sveta bojových športov nájdete na webe MaxMMA!
